Preskočiť na hlavný obsah

Náš psíček/Our doggie

Už od mala bola Zojka veľká kočka :) Prečo Zoja? Zoja bola slávna ruská partizánka a ani neviem, prečo sme vybrali toto meno pre naše prvé spoločné šteniatko, čím sa nám páčilo. Zoja je meno ruského pôvodu a znamená život. A lepšie meno ako toto sme nemohli vybrať, pretože Zoja je plná života. 
Šteniatko, ktoré sme nosili v ruksaku

Vybrali sme si ju na dvakrát. Prvýkrát spomedzi všetkých 12 súrodencov, ktoré mala. Tak nám ju teta pekne označila stužkou. A jasné, že tá naša Zojka si ju dala dole, a keď sme prišli opäť, tentokrát si ju vyzdvihnúť, nebolo tak žiadne označené šteniatko stužkou. A tak sme zase hľadali to naše, ktoré sme si vybrali. 
Šťastná tvár

Zoja bola malé a rozkošné šteniatko. Pamätám sa na našu prvú veľkú prechádzku do mesta. Ani nie za rohom domu nám pílila uši svojím mrnčaním a kňučaním, a nerozumeli sme tomu. Až potom neskôr nám došlo, že nevládze chodiť a má úplne zdreté vankúšiky na labkách. Preto sme sa ju rozhodli nosiť v ruksaku. Veď ako inak by sme ju mohli brávať všade so sebou? 
Až jeden nádherný deň sa nám do toho nášho ruksaku nezmestila, lol. Veď ako inak. Pekne papkala (raz zjedla toľko, koľko sama vážila) a rástla. Myslím, že odvtedy na ňu nikto s energiou na chodenie nestíha. 

Na záhrade pri kvietočkách


Zoja bol môj darček na výročie.  Ale neviem, prečo som dostala práve ju, keď som chcela kabelkového psa. No napriek nesplneným rozmerovým proporciám, splnila všetko na viac ako 100%. 

Oddychovanie na záhrade


Jasné, boli aj dohrýzené okuliare, papuče, topánky, chutili jej (a stále chutia!) všetky špinavé pohodené ponožky, vyhrabané jamy na záhrade, doškrabané steny v dielni z depresie. No vždy bola verným a príjemným spoločníkom. 

Zbožňujem ponožky, a čo?!

Aj keď to bol môj darček, vždy to bude v prvom rade Martinov miláčik a Martin jeho pán, ktorý ho vychoval do dnešnej podoby. Každá výchova je krušná. Ak raz dovolíte takému veľkému psovi, aby sedel na gauči, už tam vždy bude sedieť, alebo aby do vás dobiedzal, keď jete, vždy to tak bude. Kto chce mať takého nevychovaného psa, všetko mu dovolí. Vychovať zo psa slušne vychovaného jedinca, dá zabrať. Preto sme boli na ňu veľmi prísni, a aj keď Zoja niekedy dostala (niekedy viac) a nás bolela ruka, no jej to pritom neublížilo, až kým sme nepochopili, že u nej je najväčším trestom, keď si ju nevšímame. Keď cíti, že sa hneváme, vtedy pochopila, že urobila niečo zle, a vždy sa prišla potom líškať, že ju to mrzí. U nás zafungovalo aj zhíknutie.

To nie ja!

Zoja má teraz 9 rokov a je z nej veľká lady. Niekedy nás ľudia zastavia a povedia, aké krásne šteniatko, a my na to odpovedáme: "Áno, deväťročné." :) 

Poď sa hrať!

Má svoju osobnosť: Všade musí ísť prvá, všade musí byť prvá - do výťahu, kde si vždy sadne na ľavú stranu (zbožňuje cestu výťahom), do bytu, do auta - Zoja je rodený cestovateľ (aj keď zo začiatku to tak nebolo, a v prudkých zatáčkach zvracala). S radosťou naskakuje do otvoreného kufra auta. Pre ňu otvorený kufor = výlet, aj keby to znamenalo, že sa zvezieme do obchodu. 
Raz sused mal otvorený kufor a s vrtiacim chvostom mu naskočila do kufra. Sused zošokovaný, že mám vnútri cudzieho psa, Zoja zošokovaná, prečo ju neberie so sebou a musí z auta odísť... :D 

Niekedy si pomýli ľudí na ulici. Raz vidí mladého muža s kapucou a myslí si, že je to kamarát, ktorý má zhodou okolností rovnakú. Alebo vidí ženu, ktorá sa zdiaľky podobá na mňa, a celá naradostnená beží oproti. Veľa ľudí je prekvapená, lebo nášho psa nepozná. 

V záhradke pri kvietočkách

Máme šťastie, že Zoja je pažravá, a fakt zje všetko. Preto sa aj toľko veľa naučila. Vždy mala motiváciu niečo nové sa naučiť, keď chcela maškrtu. No napriek tomu Zoja nie je typ tučného vypaseného labradora, práve naopak (to má asi po svojom Pánovi) je štíhla, niekedy sa z nás smiali, že jej nedávame jesť. Zoja je proste výnimka, ktorá potvrdzuje pravidlo. 

Spokojná a uchechtaná

Stále si vie nájsť niekoho, kto ju bude hladkať - úbohá obeť, ktorej sa Zoja už nikdy nezbaví. Keď chce, vyžaduje si pozornosť a hladkanie. 
Hladkajte ma, všetci!


Zoja "spieva", keď ide sanitka alebo policajti so zapnutou sirénou. Najprv nastraží uši, potom sa snaží naladiť správny tón a potom zavýja. Vtedy je veľmi smiešna. Vždy ju chválim, že spievala výborne. Nevieme, prečo to robí. Ale robí to odmalička. Asi pomáha, aby bolo sanitku lepšie počuť. :) :) :)

S macíkom

Počas dňa zvykne spať ako drevo. Niekedy má taký hlboký spánok, že nevníma, čo sa okolo nej deje. Keď sa jej sníva niečo zlé, vtedy zo sna vrčí, kňučí či beží, budíme ju jej menom. 





Keď niekto príde k nám, vždy ho Zojka privíta so svojou kamarátkou Žofkou - hračkou - žirafou, ktorá je ušitá z látky a píska. Žiadne plastové hračky Zoja nemá. Ešte má obľúbený modrý vankúš v tvare srdca, ktorý som dostala ja, ale raz skončil na zemi, a už dostal novú majiteľku. :)

S modrým vankúšikom, ktorý som si privlastnila
Báli sme sa ako Zoja zvládne prechod z domu do bytu a ona s tým nemala žiaden problém. Zvykla si na život v byte skôr a lepšie ako my. Je šťastnejšia, pretože trávi viac času s nami.

Opaľovanie na slniečku je moja záľuba

Zojku berieme so sebou aj na dovolenku - stále s nami. Keď ju musíme nechať u rodičov, vždy to je pre ňu utrpenie, a má potom depresie. Naozajstné depresie, akási frustračná úzkosť, kým neprídeme. 

Pazúry si nedám strihať


Ako väčšina psov neznáša kúpanie (vo vani), ale na druhej strane skočí do každej špinavej mláky na ceste alebo do rieky napriek nášmu zákazu.  No vaňa je jej smrť. O strihaní pazúrov ani nehovorím. Bojí sa toho a Martin sa tiež bojí strihať jej pazúriky. 

Zojin ekzém

Zoja má problémy s kožou. Dostáva ekzémy. Nevieme, prečo sa to Zoja niekedy objaví. Ani veterinár nám to nevedel povedať. Môže to byť aj stravou. No aj po zmene jedálnička sa Zoji ekzém objavil. Najkritickejšie obdobia sú jar a zima. Najhorší stav mala minulú zimu. Vystrihali sme ju, pretože sa zvykla škrabať. A nečakali sme, že to bude až v takom zlom stave - zmokvané, zaparené, niektoré až krvavé. Po liečbe to zase zmizlo. Striháme teraz preventívne. A zatiaľ je to v poriadku.  

Ako ovcu ma vyholili....

A keďže to bolo v zime, na dlhšie prechádzky sme jej obiekli Martinov starý sveter. Ľudia si mysleli, že to je len image. :) A sa otáčali za nami, ako je pekne oblečená. :D

Ostrihali ma a ešte aj obliekli. 

No keď bola vyholená v lete, stretli sme sa s komentárom okoloidúcej ženy: "Ten pes vyzerá tak hrozne, ako sa ja cítim." Takže áno, vtedy nevyzerá Zojka vábne.

Vyholená

Pri problémoch s kožou sa objavujú aj problémy s ušami. Ale na čistenie uší si už Zojka zvykla a vie, že po ošetrení ich má vyliečené.

Uši si už dám čistiť, keď to je potrebné. 

Zmysel jej života je byť spoločníkom. A robiť radosť. 
A tú nám naozaj dáva každý deň, keď nás naše vytešené štvornohé biele zlato víta po celom úmornom dni, keď prichádzame domov. Veď už budeme čas tráviť spolu a na tom jedinom záleží.   












Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Čitateľský denník od roku 2009 do roku 2017

Čitateľský denník 2009 - spolu 30 Január:  1. Ian McEwan: Betónová záhrada 2. Václav Pankovčín: Tri ženy pod orechom Február:  3. Ján Kamenistý: AVE LÁSKA - 100 najkrajších slovenských ľúbostných básní 20. storočia 4. Longman: English Fairy Tales 5. Kamil Peteraj: Breviár lásky 6. Barbara Cartlandová: Pôvab a zlo 7. Ján Kalinčiak: Púť lásky 8. Terézia Vansová: Sirota Podhradských 9. Logman: Alice in Wanderland 10. Biblia: Tobiáš 11. Biblia: Ester Marec:  12. Jozef Miloslav Hurban: Olejkár 14. Biblia: Kniha proroka Joela 15. Samo Chalupka: Turčin Poničan 16. Samo Chalupka: Mor ho! 17. Samo Bohdan Hroboň: Krajalik 18. Ján Botto: Žltá ľalia 19. Ján Botto: Margita a Besná 20. Samo Chalupka: Boj pri Jelšave 21. Ján Kalinčiak: Milkov hrob 22. Jozef Miloslav Hurban: Od Silvestra do Troch kráľov 23. Jonáš Záborský: Chruňo a Mandragora 24. Jonáš Záborský: Faustiáda 25. Biblia: Kniha proroka Ozeáša Apríl:  26. Andrej Sládkovič: De...

Veľkonočné pohľadnice 2017

Prípravy na tohtoročnú Veľkú noc som rozšírila aj o výrobu vlastných veľkonočných pohľadníc. Vytvorila som si dve pohľadnice s kresťanským motívom – kríž, ktorý je zdobený červeným srdiečkom a okolo sú farebné kvety – na jednej pohľadnici sú biele kvety na druhej červené.  Do dolného rámčeka som potom napísala Ježišov citát: „Ja som vzkriesenie a život.“ Ak raz človek začne potom nevie skončiť. A hneď som chcela vyskúšať vytvoriť aj ďalšie druhy. Tentoraz som sa zamerala na vajíčka, s ktorými sa viaže symbolika Veľkej noci, pretože symbolizujú zrodenie nového života. Na prvej pohľadnici sa nachádza košík plný zdobených vajíčok. Košíček je vyzdobený nálepkami.  Na ďalších pohľadniciach som využila tvar vajíčka, na ktorého vrchole som urobila mašličku z červenej stuhy a dozdobila som ich nálepkami. Okraje stužky sú zatavené ohňom, aby sa nestrapkali a držali svoj tvar. Do stredu vajíčka som nalepila „čip...

Jesenný veniec/Autumn wreath

Takže keďže tu máme jeseň, a toho roku prišla naozaj veľmi rýchlo, urobila som si ešte v predstihu jesenný veniec, ktorý nám zdobí vchodové dvere. Kvety som urobila v čokoládovo zelenej kombinácii. Hlavný kvet v strede som doplnila ešte o jeden veľký oranžový, aby vytvoril objem. Povedala by som, že keby bola oranžová farba ešte výraznejšia alebo sýtejšia, bol by veniec ešte krajší, čo poviete? Jesenný veniec