Dovolenkový zážitok
Nedeľné ráno (22.7.2018) v sebe nieslo prísľub
nového dobrodružstva. Naplánovali sme si potápanie. K tomuto rozhodnutiu sme
dospeli ešte na Slovensku pri plánovaní dovolenky, keď sme potápanie zaradili
na náš zoznam dovolenkových aktivít. O nejakých potápačských centrách v Bulharsku
som si čítala na internete, ale ani jedno nebolo z Primorska, preto ma veľmi
prekvapilo, že sme potápačské centrum našli hneď pri našom ubytovaní.
Martin už potápanie raz absolvoval na
dovolenke v Chorvátsku, takže po prvýkrát to bolo len pre mňa. V sobotu večer,
keď sme sa o jeho chorvátskom potápaní rozprávali, som nasávala
informácie ako špongia a tešila som sa, kým sa nespomenula studená voda v hĺbkach
mora. Ja do studenej vody dobrovoľne nevojdem.
Martin sa ma snažil uchlácholiť, že má neoprén dostatočne ochráni.
K prístavu sme sa dostali ešte pred
deviatou ráno. Myslela som si, že potápať sa pôjdeme možno najviac piati
odvážlivci a ako som zostala prekvapená, keď sa nás tam zrazu pozbieralo 16
dovolenkárov zo Slovenska, Česka a Poľska.
Ďalšie
prekvapenie bolo z dopravy na miesto potápania. Myslela som si, že pôjdeme
loďou, kdesi zakotvíme, povyskakujeme do vody a hor sa potápať. Namiesto
lode nás nasačkovali do áut a odviezli na miesto potápania. Martin sa v aute
smial, či nás berú na orgány.
Spoločnými
silami sme si všetko vybavenie z áut preniesli dole k vode a potom sa začala
naša inštruktáž. Sedeli sme všetci spolu za stolom pod slnečníkom, kde sme s
napätím pozorne počúvali vedúceho potápania. Starší pán Todor s veľmi moderným
účesom, ktorý ho omladzoval, nám všetko pútavo vysvetľoval. Samotný prejav bol
zážitok. Reč bola vo všetkých troch jazykoch: v slovenčine-češtine-poľštine.
Todor sa celý čas snažil vtipmi odbúrať stres a navodiť upokojujúcu
atmosféru. Poznal všetky nadávky vo všetkých troch jazykoch a aj zvyky všetkých
troch štátov. Napriek tomu z neho bolo cítiť, že všetko berie veľmi
vážne a chce, aby každý si potápanie užil a mal z neho len
príjemné spomienky.
Čo sme sa dozvedeli:
- Čo urobiť v prípade, keď nám natečie voda do okuliarov
- Ako si máme uvoľňovať tlak v ušiach
- Znaky, ktorými sa budeme pod vodou dorozumievať
- Neexistuje pravá a ľavá plutva :D
- Dôležité je dobre si napľuť do okuliari
- Nebudeme cikať do neoprénu, preto sme dostali ešte cik pauzu pred
samotným obliekaním sa
- Nebudeme panikáriť a všetko budeme robiť pijááááánko v pohode
Ľahšie
sa počúva ako vykonáva. Keďže nás bolo veľmi veľa, rozdelili nás do dvoch
skupín. Patrili sme do prvej skupiny, pretože niektorí páni už mali skúsenosť s
potápaním.
 |
| Príprava na potápanie |
Keď
sme boli oblečení, začalo sa naše nacvičovanie dýchania pod vodou. A tu prišlo
k tomu, že teória nie je taká ľahká ako prax. Nešlo mi to. Z tej paniky, že
vlastne neviem dýchať a nemôžem ísť dole pod vodu, lebo sa utopím, mi
spôsobovala ešte väčší stres. Najlepšie na tom všetkom bolo, keď mi povedali,
že sa mám zase ponoriť a po ponorení som zistila pri mojej hlave pláva medúza,
takže už som nemala paniku len z dýchania, ale aj z nej. Stále som sa
vynárala, a stále mi bolo povedané, aby som sa potopila a skúšala dýchať.
Nakoniec to prišlo. Upokojila som sa, začala som konečne správne dýchať cez
prístroj. Stále som mala na pamäti, že mám mať ústa ako kačka a nemám rozžuť náustok.
 |
| Učím sa dýchať - panikaaaaa... |
Pod
vodou to bolo fajn. Pridelili nám ženu potápačku, za čo som bola veľmi vďačná,
ktorá nás celý čas držala za ruku a prevádzala nás po morskom dne. Dostali sme
sa do najväčšej hĺbky 10 metrov. Naša sprievodkyňa sa nebála medúz, rukami ich
posúvala od nás, čo ma neskutočne prekvapilo, pretože som si myslela, že medúzy
sú vždy nebezpečné a nikdy sa ich nesmie človek dotknúť. Tento jav mi nikto
nevysvetlil. Ale aj my sme potom posúvali medúzy rukami mimo nášho smeru.
Kŕmili
sme rybičky. Držali sme malého raka v rukách.
 |
| Kŕmime rybičky |
 |
| Rybky nám jedia z ruky |
Plávali sme okolo skál, vysokého
a tmavého brala, kde sme videli obrovských krabov. Tam som sa ja veľmi
vydesila. Kraby boli väčší ako moja hlava a vynorili sa z tmy, akoby nás išli
napadnúť. Zvyšok nášho objavovania podmorského sveta bol bezproblémový.
 |
| Všetko je v najlepšom poriadku |
Som
rada za ruku, ktorá ma držala celý čas, pretože mi to dodávalo odvahu a
ubezpečovalo ma to, že všetko bude v poriadku.
Po
skončení našej 35 minútovej potápačskej výpravy (zdalo sa mi, že to trvalo
veľmi krátko, a chcela som sa ešte vrátiť do vody) sme oddychovali a
rozprávali sme si naše zážitky. Bola som prekvapená, že nie všetci ukončili
svoj okruh pod vodou, pretože mali rôzne stresy alebo problémy s tlakom, ktorý
nevyrovnávali. Takže som bola na seba hrdá, ako som to zvládla. A že som sa na
začiatku nevzdala, keď mi to s tým dýchaním pri tej medúze nešlo.
 |
| Na spoločnej akcii pod vodou :) |
Martin
pod vodou natáčal video. Ešte aj z tímu potápačov robil gopročkou fotky. Takže
máme podrobný záznam z celej tejto úžasnej akcie.
Plán
potápania sme si splnili a bol to zážitok. Na budúcu dovolenku pôjdeme opäť. A
bude to lepšie. Veď predsa už základy mám zvládnuté. 😊
Komentáre
Zverejnenie komentára