Preskočiť na hlavný obsah

Ľadový dóm/Ice temple 2017/2018

Včera 8.12. otvorili  pre verejnosť Tatranský ľadový dóm, ktorý postavili v priebehu necelých troch týždňov sochári zo Slovenska, Česka a Španielska pod vedením slovenského rezbára Adama Bakoša. Pri práci spotrebovali rekordných 190 ton ľadu z 1440 ľadových blokoch. Tento piaty ľadový dóm je inšpirovaný španielskou katedrálou Sagrada Familia alebo Chrám svätej rodiny v Barcelone, ktorú navrhol jeden z najslávnejších španielskych architektov - Antonio Gaudí.  

A my sme sa rozhodli ho dnes navštíviť :)


Informačné tabule, ktoré vám ukazujú smer, kadiaľ sa máte vydať.

Dóm sa otvára každý deň o 9.00.


Priemer kupoly je 25 metrov, čiže sa zväčšila o 7 metrov oproti minuloročnej. 


Pri vstupe si hneď vás privíta prvé zvieratko.

Hlavná architektúra  je ako v Chráme svätej rodiny v Barcelone.
Detaily okien
Tatranské zvieratká v španielskej architektúre.


Medvedica s mladými na vychádzke.


Usilovné včielky na medových plástoch.


Pracovitá, húževnatá, vytrvalá ďalšia včelička.


Stádo tatranských kamzíkov na opačnej strane. 

Skákajúci kamzík na kopci.



Achilleas Sdoukos, slovenský sklár a dizajnér, vytvoril sklenené vitráže.

V Dóme sa nachádzajú 4 sklenené vitráže s motívmi ročných období. 


4 vitráže so sakrálnymi motívmi na dotvorenie dojmu chrámu. 

Anjel, ktorý všetko stráži.

Madona s Ježiškom

Hlavný oltár vyjadrujúci úctu rodine. 


Rodičia v objatí držiaci svoje dieťa


V Ľadovom dome  bolo -13°C. Na konci prehliadky (neboli sme v ňom dlho) som už nevládala stlačiť tlačidlo na fotoaparáte, aby mi odfotilo poslednú fotku, ktorú som chcela urobiť.  Keď sme  z neho vyšli, cítili sme ako je vonku teplo - príjemných -3°C. 


Obľúbenosť ľadových domov je každým rokom väčšia. Vidno ako sa aj organizátori snažia vytvoriť krajšie chrámy z viac ton ľadu. Motívy boli rôzne, gotika, barok a rôzne slohy. Autori ukazujú svoje majstrovstvo. 

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Motýlia narodeninová pozvánka/Butterfly birthday invitation

Poznáte to. Ako na nový rok, tak po celý rok. Ako začínate vy nový rok?  My nový rok vždy začíname mojimi narodeninami. Manžel sa vždy sťažuje, že som sa nemohla narodiť v hroší termín - po Vianociach a pred výplatou, LOL. Tohto roku slávim 30. narodeniny, takže som ju poňala slávnostnejšie  ako obyčajne. Hostí som pozvala pozvánkou, ktorú som poslala spolu s Vianočnou pohľadnicou (aby sa vedeli zariadiť).  Zvolila som si motýlí motív svojej oslavy. Takže budem mať obľúbené motýle všade.  Lesklý zlatý papier som obstrihla s ozdobnými nožnicami. Na ľavú stranu som prilepila zlatú stuhu, na ktorú som dala tenšiu fialovú, na tú som nalepila dva fialové trblietavé motýle a jeden strieborný do stredu. Text s okrasným orámovaním som si pripravila vo Worde, vytlačila a vystrihla ho tak, aby sa zvýraznilo orámovanie. Nakoniec som prilepila 3 okrasné kamienky.   Pri lepení kamienkov klasickým lepidlom na papier som zistila, že lepidlo sa po pritlač...

Knihy prečítané november 2018

Celkový počet prečítaných kníh tento mesiac: 9. Moja knižná výzva: https://lenkagall.blogspot.com/2018/01/moja-knizna-vyzva-na-rok-2018.html 1. JANE AUSTENOVÁ: LÁSKA ANNY ELLIOTOVEJ  Oficiálny názov: Persuasion,  1817 Vydavateľstvo: Media klub - Ikar, 1998, 203 strán Posledná kniha Jane Austenovej, ktorá bola vydaná po jej smrti. Názov jej zvolil Austenovej brat. Ona pôvodne myslela, že sa dielo bude volať Elliotovci.  Od prvej strany bola Jana Austenová veeeeľmi pichľavá a kritická. Vôbec som si nevedela príbeh vychutnať. Stále som pozerala, na ktorej som strane a čudovala som sa, prečo je tá kniha taká nekonečná, aj keď má len 203 strán. Austenová používala veľmi dlhé vety (no nestrať sa) a menila rozprávačov, niektoré scény nechala vyniknúť, niektoré len opísala zrýchlene a zhustene. Chcela by som, aby niekto iný prerozprával celý príbeh a dal  viac vyniknúť Annu a kapitána Wentwortha, ich pocity a ich lásku. V celom príbehu cítiť výsme...

Skalný hríb/Stone Mushroom

MARKUŠOVSKÝ SKALNÝ HRÍB (Sobota 12.5.2018.) O 15:00 odchádzame z Markušoviec (dlho sme v kaštieli boli) k železničnej stanici do  Matejoviec nad Hornádom   na túru k Markušovskému skalnému hríbu. Popod trať sme odbočili k futbalovému ihrisku a prešli sme cez rieku, kde sme potom na čistinke zaparkovali. Odtiaľ sa vyberáme peši s dobrou náladou. Ja sa teším, lebo bolo napísané, že ide o veľmi ľahkú túru, ktorú všetci zvládnu. Takže sledujeme žltú značku a postupujeme hlbšie do lesa. Onedlho sme sa ocitli na veľkej lúke a začali sme pochybovať, či sme neminuli odbočku. Vrátili sme sa, ale nakoniec sme sa ujistili, že cesta cez lúku je tá správna. Kochali sme sa krásnou slnkom zaliatou prírodou, samými kvetmi, ktoré sa vlnili v slabom vánku. Ďalej sme videli na druhej strane pásuce sa kravy.  Lúka, ktorou prejdete cestou k hríbu Horšia časť prišla na konci tejto lúky. Cesta nebola vychodená, samá žihľava, podliezanie konárov trčiacich na cestu...