Z každého rožku trošku

Dnes je veľmi špeciálny deň. Okrem všetkých oslávenkýň, ktoré dnes 15. mája slávia meniny (Sofinky a Žofky všetko najlepšie), sa oslavuje aj Svetový deň rodiny (World Family Day) . Je menej spopularizovaný ako Deň matiek alebo otcov. Skôr by som povedala, že vôbec ani o ňom nevieme.  OSN ho vyhlásila v roku 1993, pretože nám chce pripomenúť dôležitosť rodiny ako základnej stavebnej bunky spoločnosti.  Z rodiny všetci vychádzame, mať mamu a otca je najväčším požehnaním pre každé dieťa. A  v dnešný deň by sme mali byť vďační za svoju rodinu.  Moji žiaci - chlapci - zo 7.B  vytvorili práve v tento deň báseň o rodine . Trošičku pomáhala aj spolužiačka Timka, aj pani učiteľka Majka. Tu je výsledok.   NAŠA RODINA Bola raz jedna krajina  a v nej veľká rodina.  Mama, otec, sestra, brat a ich verný kamarát.  Psíček Hugo stráži dom a ich večné šťastie v ňom.  Mama dobré srdce má, vždy nám sladký božtek dá.  Otec prísnu ruku má,  vždy za niečo pokarhá.  My,

MARKUŠOVSKÝ SKALNÝ HRÍB (Sobota 12.5.2018.) O 15:00 odchádzame z Markušoviec (dlho sme v kaštieli boli) k železničnej stanici do  Matejoviec nad Hornádom   na túru k Markušovskému skalnému hríbu. Popod trať sme odbočili k futbalovému ihrisku a prešli sme cez rieku, kde sme potom na čistinke zaparkovali. Odtiaľ sa vyberáme peši s dobrou náladou. Ja sa teším, lebo bolo napísané, že ide o veľmi ľahkú túru, ktorú všetci zvládnu. Takže sledujeme žltú značku a postupujeme hlbšie do lesa. Onedlho sme sa ocitli na veľkej lúke a začali sme pochybovať, či sme neminuli odbočku. Vrátili sme sa, ale nakoniec sme sa ujistili, že cesta cez lúku je tá správna. Kochali sme sa krásnou slnkom zaliatou prírodou, samými kvetmi, ktoré sa vlnili v slabom vánku. Ďalej sme videli na druhej strane pásuce sa kravy.  Lúka, ktorou prejdete cestou k hríbu Horšia časť prišla na konci tejto lúky. Cesta nebola vychodená, samá žihľava, podliezanie konárov trčiacich na cestu, nadliezanie strom

Po dlhom hľadaní a prezeraní kultúrnych pamiatok na webových stránkach som za ďaľší cieľ nášho výletu zvolila Markušovský kaštieľ, hrad, kostol a túru k Markušovskému skalnému hríbu a k zrúcanine stredovekého kostolíka v už neexistujúcej dedine Miloj.  Markušovce nie sú od Popradu ďaleko a ani jeden z nás dvoch ešte tieto miesta nenavštívil. Takže som sa tešila z dobrého pripraveného plánu, ktorý sme zrealizovali v sobotu 12.5.2018. Na cestu sme sa vydávame relatívne dosť neskoro. Dôvodom bolo, že sme si po úmornom pracovnom týždni doprali viac spánku.   Po vyštartovaní smerom na Spišskú Novú Ves sa ešte zastavíme na záhrade, poliať fóliovníky.  Slniečko svieti, je fajne teplo.  Čaká nás príjemný deň plný nových zážitkov, prekvapení a poznávania.  Markušovský kaštieľ, pohľad z hlavnej cesty Okolo 12:00 odchádzame konečne z Popradu do Markušoviec. Zaparkujeme bezplatne na parkovisku pred kaštieľom. Na mieste zistíme, že vo foťáku nemáme  pamäťovú  kartu, a naše foten

 Ak by ste sa ma pred týmto výletom opýtali, kde sa nachádza Budatínsky hrad, tak poviem, že neviem. Možno by som tipovala juh Slovenska... Neteru sme chceli zobrať na výlet a Martin navrhol, že by sme sa mohli ísť pozrieť na žraloky do shoppingového centra v Žiline. Keď som si hľadala, kde by sme ešte mohli ísť, tak som natrafila na Budatín. :) 7:26 sme sadli na rýchlik z Popradu do Žiliny a boli sme takí prekvapení, koľko veľa ľudí cestovalo, dlho sme hľadali tri voľné miesta pokope. Nabudúce budeme vedieť, že treba isto miestenky.  V Žiline sme si na stanici kúpili lístky na MHD. Pani, v stánku, nám povedala, načo si berieme autobus, keď to je tak blízko, ale na záver nášho výletu, sme zhodnotili, že to bol dobrý nápad ísť s tým autobusom, lebo sme boli veľmi uchodení. Vystúpili sme na zastávke Námestie hrdinov, kde nás privítala Socha slovenského spisovateľa, novinára, politika Jozefa Miloslava Hurbana na koni.   Na druhú stranu sme prešli podchodom, v ktorom n