Markušovce kaštieľ, hrad/Manor House, Castle in Markušovce, Slovakia

Po dlhom hľadaní a prezeraní kultúrnych pamiatok na webových stránkach som za ďaľší cieľ nášho výletu zvolila Markušovský kaštieľ, hrad, kostol a túru k Markušovskému skalnému hríbu a k zrúcanine stredovekého kostolíka v už neexistujúcej dedine Miloj. 

Markušovce nie sú od Popradu ďaleko a ani jeden z nás dvoch ešte tieto miesta nenavštívil. Takže som sa tešila z dobrého pripraveného plánu, ktorý sme zrealizovali v sobotu 12.5.2018.

Na cestu sme sa vydávame relatívne dosť neskoro. Dôvodom bolo, že sme si po úmornom pracovnom týždni doprali viac spánku.  

Po vyštartovaní smerom na Spišskú Novú Ves sa ešte zastavíme na záhrade, poliať fóliovníky. 

Slniečko svieti, je fajne teplo. 

Čaká nás príjemný deň plný nových zážitkov, prekvapení a poznávania. 

Markušovský kaštieľ, pohľad z hlavnej cesty

Okolo 12:00 odchádzame konečne z Popradu do Markušoviec. Zaparkujeme bezplatne na parkovisku pred kaštieľom. Na mieste zistíme, že vo foťáku nemáme  pamäťovú  kartu, a naše fotenie je tak obmedzené na 15 fotiek. VĎAKA za moderné smartfóny a ich fotoaparáty, ktoré nas zachránili! 

Pohľad na celý areál - kaštieľ, park, letohrádok

V kase sme si kúpili lístky do kaštieľa aj do letohrádku Dardanely. Cena vstupného je pre dospelú osobu 5€, za fotenie si pýtali 3€. Kým sme čakali na prehliadku, poprechádzali sme sa v parku upraveného na štýl francúzskeho parku s tromi stupňovitými terasami. Na poslednej z nich stojí letohrádok Dardanely, kde sa začína aj naša prehliadka. 

Pohľad na kaštieľ zo zadnej strany

Francúzsky park s terasami

Letohrádok Dardanely

Studňa s lavičkami na sedenie pred letohrádkom

Letohrádok, ktorý je schovaný za kaštieľom a z hlavnej cesty ho nevidno, dal postaviť Wolfgang Farkaš Márriássy v poslednej tretine 18. storočia zo spoločenských a reprezentačných dôvodov. Jeden z hlavných dôvodov bola aj ohlásená návšteva  cisára Jozefa II., ktorý sa prisľúbil, že navštívi Markušovce. Márriássyovci sa chceli prezentovať pre cisárom ako bohatá rodina, a tak ho chceli privítať v novopostavenom honosnom sídle. Keby ho bol Jozef II. navštívil, tak by sa majitelia nemuseli za nič hanbiť, pretože bol na úrovni aj pre cisára. 

Bohato zdobená spoločenská miestnosť s krásny lustrom 

Krásna spoločenská sála plná fresiek vás očarí hneď ako do nej vstúpite. Vyvoláva pocit, že bola naozaj postavená len preto, aby vám zobrala dych a aby ste si v nej užili spoločenský ples a stretnutia s vyššou spoločenskou vrstvou. 

Celá miestnosť je honosne ozdobená freskami s výjavmi gréckej mytológie na stenách aj kupole, ktorá je vymurovaná z tehál. Nevieme, kto namaľoval fresky. Nikde na obrazoch nie je podpis umelca. Plynutím času sa fresky značne poškodili a boli následne neodborne rekonštruované, preto sa nevie ani posúdiť ich umelecká hodnota, ktorá mohla byť zničená aj samotným poškodením, ani kto ich vytvoril.

Veľký svietnik na mieste, kde pôvodne stáli kachle

Keďže cisár na návštevu nakoniec nedorazil (vraj sa rozhodol ísť do Francúzska) a nebolo dostatok peňazí na dostavanie Letohrádku, z rokokovej stavby bola postavená len stredná časť. Namiesto krídlových častí postavili skleníky. Pri rozsiahlej rekonštrukcii v 80. rokoch 20. storočia bola obnovená stredná časť a pristavané oba krídla, pričom z jedného je teraz schodisko a v druhom je miestnosť slúžiaca na výstavu ďalšej expozície, konkrétne klavírov, stolových klavírov a klavichordov - tie boli ozaj smiešne, povedala by som, že boli paródiou na moderne klavíry. :)
Kedy táto miestnosť (krídlo) bolo dostavané, pravdepodobne by slúžila ako pánsky salónik, kde by páni hrali karty, fajčili a popíjali alkohol.   

Predchodca klavíra 

Expozícia klávesových hudobných nástrojov v letohrádku je unikátna - jediná svojho druhu - na Slovensku. Je zaujímavé, že klavíry sa v minulosti vyrábali okrem veľkých miest ako Bratislava, Košice, Trenčín, aj v malých mestečkách na Spiši ako Kežmarok, Levoča, Vrbov.  Najvýznamnejší je klavír od Karola Schmidta, umelca pôvodom z Nemecka žijúceho v Bratislave, ktorý vytvoril klavír z jasenového dreva. Ostatné drevené klavíry majú skrivené rámy a už sa nepoužívajú. 

Krásny luster v pristavenom krídle, v ktorom sa nachádza schodište

KAŠTIEĽ 

Kamenná tabuľa pri vchode do kaštieľa

Markušovský kaštieľ dal v roku 1643 postaviť František III. Máriássy pre svoju rodinu. František bol spišský podžupan a bol bohatý. Rodina vlastnila bane s meďou, striebrom a zlatom v okolí Markušoviec (Vážne aj zlato a striebro ťažili tu na Spiši?).

V roku 1770-1775 bol kaštieľ z pôvodného renesančného štýlu prestavaný do rokokového štýlu za majiteľa Wolfganga Farkaša Máriássyho (on dal postaviť aj letohrádok).

Dažďovú vodu zo strechy odvádzajú zaujímavé chrliče.

Streľne boli zamurované a šikovne zamaskované. Teraz vytvárajú dojem okien.

Majetok bol v roku 1945 skonfiškovaný. V súčasnosti sa nachádza v kaštieli expozícia nábytku. Keďže kaštieľ bol rozkradnutý, mnohé kusy nábytku sú privezené z okolia, predovšetkým zo Spišského hradu.

Nábytok je rozdelený podľa slohov: Klasicizmus, Barok, Rokoko, Empír, Biedermeier, Historizmus-pseudosloh, Secesia.

Perličky, ktoré nás zaujali: 

◆ V expozícii sa nachádzali zaujímavé stoly, jeden bol vyhotovený  z dreva, striebra a slonoviny.

A druhý stôl bol (dá sa povedať) celoživotné dielo stolára, pretože sa skladal rôznych druhov dreva  a dokopy zo 75 000 kúskov.

◆ Bol populárny vstavaný nábytok. Videli sme vstavanú skriňu v hrubých drevených obložkách, čo bolo veľmi efektívne, pretože využili priestor.

◆ Vo vstupnej hale na prvom poschodí sa nachádzali obrazy 5 zmyslov. Určite by som si ich nevšimla. Po vysvetlení mi prišli zaujímavé.

◆ Významný obraz v expozícii je obraz Svätej rodiny z Florencie z prvej polovice 16. storočia.

◆ Jedna miestnosť mala pôvodné 3D maľovanie stien, také ako sme videli v Kaplnke v Budatíne. Všetky miestnosti v kaštieli boli pôvodne takto namaľované. No nezachovalo sa to do súčasnosti.

◆ Kňažná Natália, posledná majiteľka Spišského hradu, bola vyobrazená na obraze s veľkým psom. Jej rodina mala korene v Transylvánii.

◆ Krásne boli aj benátske zrkadlá. Keď ste sa do nich pozreli, mali ste pocit, že je to moderné zrkadlo s krásnym rámom. Na iných zrkadlách bolo vidieť kazy. Tie benátske boli krásne, jasné, kvalitné a odolali zubu času. Isto boli (aj v tej dobe)  veľm drahé.

◆ Materiálovo zaujímavé boli hodiny zdobené korytnačím pancierom z čias Ľudovíta XVI. Časom sa zistilo, že nie sú unikátne, pretože podobné typy hodín sa nacháchajú aj v expozíciách ďaľších muzeí.

V expozícii kaštieľa sa nachádzali aj hodiny s podstavcom, ktoré fungujú dodnes. Musia sa naťahovať, ale meškajú. 

◆ V kuchyni sa na stene nachádzalo Božie oko, ktoré malo sluhom pripomenúť, že sa Boh na nich pozerá a nemajú kradnúť jedlo.  

◆ Do jednej miestnosti sa vchádzalo dvoma dvermi. Drevené dvere slúžili pre služobníctvo. Druhé murované boli pre pánov. Pozor si dajte, ktorými vojdete! Lol. Lebo povera hovorí, že sa stanete buď boháčom, alebo chudobným. Nie sú dvere ako dvere.

◆ Úplná perlička bola ruka múmie (pravdepodobne asi zlodeja, ktorému bola za krádež odťatá). Tá slúžila ako držadlo na papiere. Rozmýšľam, či aj my máme v našich domácnostiach nejakú takú vec, ktorú budú budúce generácie posudzovať ako úplnú bizarnosť.  Myslím, že toto aj tak nič neprekoná, pretože ruky múmií nie sú bežnou výbavou moderných domácností.

◆  Tak ako to bolo zvykom u šľachty, ani tu nechýbala miestnosť s loveckými trofejami. V loveckom salóniku boli zaujímavosti vytvorené z trofejí zastrelených zvierat. Zo všetkých vyberám svietniky.

◆ Rodina sa napokon z kaštieľa presťahovala, pretože bol vlhký a chladný. Preto ani nevieme, na čo jednotlivé miestnosti slúžili.

◆ Vedľa kaštieľa sa nachádzaja budova s vysokým tehlovým komínom. Do tejto budovy sa z južného Slovenska privážilo ovocie a pálila sa pálenka. Na začiatku pálenicu vlastnila rodina Márriássyovcov, neskôr ju niekto odkúpil. V súčasnosti je z nej naozaj len ruina, ktorá ďalej chátra.

ROD MÁRRIÁSSOVCOV 

Máriássyovci boli jedným z najstarších rodov v Uhorsku. Po prvej svetovej vojne odišla väčšina členov rodu z majetkov v Markušovciach, Batizovciach, Spišskom Hrušove a Brzotíne do zahraničia.

Posledným majiteľom bol Eduard František Máriássy, ktorý sa narodil v roku 1869. Bol cisársky komorníkom a rytierom rádu johanitov. S manželkou Almou (bola z významného rodu Rodakowsky, ktorého história siaha až ku anglickej kráľovnej), mali 5 detí: František, Pavol, Jozef, Félix a Klára. S druhou manželkou mal jednu dcéru Evu, ktorá žila v Mníchove. Počas života prišiel o značnú časť majetku v Markušovciach. 

Syn Pavol udržiaval pravidelný kontakt s rodnými Markušovcami. Pavol sa narodil v roku 1911 v Markušovciach. Žil v Stockholme vo Švédsku. Mal o 22 rokov mladšiu manželku, pôvodom z Nemecka. Zomrel vo veku 93 rokov 16.6.2004 v Markušovciach. Pochovaný je v taktiež Markušovciach. Potomkov s manželkou nemali. 

OBEC MARKUŠOVCE 

Po skončení prehliadky kaštieľa, sme sa vybrali k ďalším svedkom bohatej histórie obece:
k zrúcanine hradu a Kostolu sv. Michala Archanjela.

Na pravej strane sa nachádzala pekná zrekonštruovaná budova Obecného úradu,  pred ktorým bol na vysokom kameninovom stĺpe umiestnený erb obce, v ktorom sa nachádza anjel s vetičkou ratolesti v jednej ruke a vencom v druhej. Myslím si, že anjela si zvolili do erbu práve kvôli patrónovi kostola - sv. Michalovi. Michalská cesta je aj názov hlavnej ceste v Markušovciach.

Vyššie napravo sa nachádza pamätník obetiam, ktorí padli v bojoch proti fašizmu.

ZRÚCANINA HRADU 

Hneď vedľa kostola sa nachádzal hrad, no teda to čo z neho zostalo.
V kaštieli bola znázornená pôvodná verzia hradu v celej svojej kráse. 

V roku 1773 zasiahol hrad aj kostol veľký požiar. 

Kostolná veža v roku 1882 zase vyhorela. Následne ju opravili. Neskôr začiatkom 20. storočia do nej udrel blesk, po ktorom znova zhorela a opravili ju do dnešnej podoby. Otvory na veži boli otvorené, čo sme zhodnotili, že určite nie je dobré kvôli pôsobenia dažďa, vetra, vtáčikov... Pod kostolom na nachádzal malý oltárik Panny Márie Nepoškvrnene Počatej postavený v roku 1948 od manželov z obce.

Ešte sme sa vybrali k markušovskému skalnému hríbu.

Ak  sme prešli okolo kaštiela v Markušovciach, ani by nás nenapadlo, o koľko by sme prišli, nebyť toho, že sme sa tam teraz zastavili. Zase sme sa presvedčili, že zdanie klame a navonok akási budova pri hlavnej ceste skrýva veľa tajomstiev a krásy. 

História Markušoviec bola vďaka rodu Márriássovcov, majiteľov hradu a kaštieľa, veľmi bohatá. 

A je dobré vedieť o všetkých zaujímavostiach z minulosti nášho kraja.
V človeku to vytvára integritu a povzbudzuje národnú hrdosť. 

Určite sa choďte pozrieť do Markušoviec.