Preskočiť na hlavný obsah

Budatínsky hrad/Budatin Castle, Slovakia


 Ak by ste sa ma pred týmto výletom opýtali, kde sa nachádza Budatínsky hrad, tak poviem, že neviem. Možno by som tipovala juh Slovenska... Neteru sme chceli zobrať na výlet a Martin navrhol, že by sme sa mohli ísť pozrieť na žraloky do shoppingového centra v Žiline. Keď som si hľadala, kde by sme ešte mohli ísť, tak som natrafila na Budatín. :) 7:26 sme sadli na rýchlik z Popradu do Žiliny a boli sme takí prekvapení, koľko veľa ľudí cestovalo, dlho sme hľadali tri voľné miesta pokope. Nabudúce budeme vedieť, že treba isto miestenky. 


V Žiline sme si na stanici kúpili lístky na MHD. Pani, v stánku, nám povedala, načo si berieme autobus, keď to je tak blízko, ale na záver nášho výletu, sme zhodnotili, že to bol dobrý nápad ísť s tým autobusom, lebo sme boli veľmi uchodení. Vystúpili sme na zastávke Námestie hrdinov, kde nás privítala Socha slovenského spisovateľa, novinára, politika Jozefa Miloslava Hurbana na koni. 




 Na druhú stranu sme prešli podchodom, v ktorom nás privítali krásne grafity - Budatínu aj zaujímavé grafity žien. Vždy obdivujem takéto kresby, pokiaľ je to na vopred určenom mieste. Ja by som isto také niečo nenamaľovala. Aj my máme v Poprade podchod pri Výkriku pomaľovaný  a tiež to vyzerá veľmi dobre.

Sledovali sme tabule s názvami Budatínsky hrad, ktorý sme vďaka nim našli bez problémov. Obdivovali sme krásne rozkvitnuté stromy obsypané ružovými kvetmi - ale nevedeli sme, aký druh stromov to bol. 

Po vstupe cez hlavnú bránu sme sa ocitli v areáli parku. Hneď sme sa zastavili pri prvej budove, na ktorú sme narazili, v ktorej bola kaplnka, výstava obrazov a Považské múzeum. 

Vstupná brána


Budova s kaplnkou, kde bol vstup zdarma a nebol viazaný na vstup do hradu.

Kaplnka bola veľmi maličká, krásne zreštaurovaná. Expozícia sa venovala mučeníkovi Jánovi Nepomuckému, patrónovi mostov - zhodili ho v Prahe z mosta, pretože nechcel vyzradiť kráľovi spovedné tajomstvo.  

Stĺpy sú maľované v 3D rozmere - a takzvanej iluzívnej oltárnej architektúre, ktorá bola populárna v dobe vzniku a rozšírená talianskymi maliarmi. 

Maľované 3D stĺpy


V kaplnke sa konajú rôzne podujatia či koncerty a slúži aj ako sobášna sieň pre civilné obrady. 


HRAD




Budatínsky hrad je historickou pamiatkou Žiliny. V minulosti patril medzi vodné hrady, chránené tokom riek a vodnými priekopami. Bolo zaujímavé vidieť obrázky hradu všade s vodu okolo, potom padacie mosty ako v rozprávkach a pritom teraz po vode a padacom moste ani chýru, ani slychu.   

Najstaršou časťou hradu je mohutná ranogotická štvorposchodová veža, ktorá bola postavená v čase opevňovania krajiny po tatárskom vpáde v polovici 13. storočia.

Veža má 32 metrov a prešli sme celkom 126 schodov až na vrchol,
kde  nás čakal krásny výhľad na Žilinu a okolie. 



3D maľba na stene


 Hrad plnil i funkciu kráľovskej tridsiatkovej stanice, kde sa vyberalo mýto od kupcov prichádzajúcich zo Sliezska a to práve vďaka svojej výbornej polohe - v blízkosti sútoku riek Váhu a Kysuce. Takže Budatínsky hrad bol naozaj bohatým hradom. 

Začiatkom 14. storočia, počas vlády Matúša Čáka Trenčianskeho, ktorý bol prvým historicky doloženým majiteľom hradu, vežu opevnili a vystavali. 
V období 15. až 18. storočia boli majiteľmi hradu Suňogovci, ktorí ho postupne rozšírili o renesančné obytné paláce. V roku 1684 hrad dobyli a poškodili Tököliho povstalecké vojská.
V prvej polovici 18. storočia renesančný dolný hrad prestavali na barokový zámok s novým palácom, kaplnkou a hospodárskou budovou.   

V roku 1798 prešiel Budatínsky hrad do majetku rodu Čákiovcov, ktorým patril až do roku 1945. Postihli ho aj revolučné udalosti rokov 1848 - 1849, keď 10.1.1849 požiar hrad vážne poškodil a odvtedy hrad chátral. Veža utrpela pravdepodobne aj po viacerých zemetraseniach.

Posledný majiteľ hradu bol Gejza Čáki. Celkovú obnovu zámku začal až v rokoch 1920 - 1922. Podarilo sa mu vytvoriť z Budatínskeho hradu moderné šľachtické sídlo s elektrickým osvetlením, vodovodom a ústredným kúrením.

V apríli roku 1945, v čase prechodu frontu, odišiel Gejza Čáki z Budatína a vojská prechádzajúce Žilinou spolu s miestnym obyvateľstvom hrad vyrabovali. V roku 1946 bol majetok budatínskeho panstva znárodnený a gróf Gejza Čáki prišiel o celý svoj majetok.

V 60. rokoch 20.storočia odišiel za svojou dcérou do Francúzska a tam strávil aj posledné roky svojho života. Zomrel v roku 1974 ako 96-ročný a pochovaný je v krypte kostola v Nieve. 

Od roku 1954 je hrad sídlom Považského múzea v Žiline.



Expozícia hradu bola veľmi pestrá. 

◆ V prvej miestnosti, ktorá sa volala Kabinet kuriozít, bolo vystavené rebro, stolička (zub), kel (jeden z jeho dvoch klov) a lopatka mamuta nájdeného v okolí Žiliny, 3 000 pred Kristom. Tieto nálezy kostí veľkých cicavcov alebo jašterov podporovali v stredoveku vznik príbehov o drakoch. V tejto miestnosti bola aj najťažšia truhlica v rámci expozície Budatínskeho hradu - vážila viac ako pol tony.

◆ Zaujímavé boli vlajky cechov, ktoré tam boli vyzobrazené. Boli prekvapivo veľké. Pokiaľ sa vyvesili dome, slúžili aj ako oznam pre ostatných, že bude "porada", na ktorú všetci účastníci cechu boli povinní prísť. 

◆ Žilina ako mesto mohla udeliť a vykonať trest smrti. Videli sme katove meče, ktoré sa odlišovali tupou špičkou - boli vpredu zoseknuté - tým sa odlišovali od mečov určeným na boj. Trest smrti sa odlišoval pre obyčajných smrteľníkov a vyššie postavených ľudí.

◆ Na budove radnice (Volalo sa to vtedy radnica? Ani neviem.) mesta Žilina trčala zo steny ruka držiaca katov meč, na výstrahu všetkým, že sa v tomto meste môže popravovať. Bola to výsada udelená Žiline. 

Ruka s mečom na výstrahu pred trestom smrti 

Najstaršia Žilinská kniha nebola napísaná v spisovnej slovenčine, ani v staroslovienčine, ale bola to predchodkyňa slovenčiny. 

◆ Nábytok z 18. storočia - barokový a rokokový štýl, ktorý je charakteristický zdobenosťou, častým používaním florálnych ornamentov a zlatením.

◆ Nábytok z 19. storočia v klasicistickom štýle, ktorý sa najviac odrazil v súčasnej podobe Budatínskeho hradu. 

◆ Tak ako to býva v šľachtických sídlach, ani tu nechýbala lovecká miestnosť. K panstvu Budatín patrili aj mnohé obce Kysúc aj s ich lesmi, lúkami a poľnohospodárskou pôdou. Majiteľ panstva bol aj vlastníkom všetkej zveri. 

◆ V expozícii sa nachádza aj jedna z najväčších, najkrajších, najvzácnejších a najtajomnejších máp Uhorska, ktorú vyhotovil v roku 1769 major Ignaz Müller v rozmere 204 x 244 cm v mierke 1:370 000. 

Tajné dvere v luxusnej jedálni


Výhľad z hradnej veže







PARK



Park bol založený pravdepodobne v polovici 19. storočia a má rozlohu 50 000 m2.

Z domácich drevín sú tu topole, lipy, javor horský a previsnutá forma buka lesného. Z cudzokrajných drevín sú zastúpené platany javorolisté. V parku si môžete urobiť aj piknik.

Vezmete si košík s dekou (vrátna záloha za košík a deku je 20€) z obchodíku. Kúpite si občerstvenie podľa chuti, dáte do košíka a hurá do parku! Môžete si zadarmo požičať aj rakety na bedminton, spoločenské hry, knihu alebo časopis.



V parku sme stretli veľmi veľa ľudí, ktorí sa prechádzali, venčili si psov, zapotených bežcov, rodiny s deťmi, ktoré oddychovali na dekách, nevesty a ženíchov, ktorí sa fotili vo svoj veľký deň. 
Až som im závidela, že mi taký veľký a pekný prak v Poprade nemáme.

Tu sme skončili naše potulky po Budatíne - a náš dojem bol: "Toto bol krásny hrad!"




CENTRUM ŽILINY


Naše ďalšie putovanie pokračovalo do obchodného centra - Mirage, kde sme sa mali pozrieť na tie žraloky. Ako to dopadlo? Rekonštrukcia. Videli sme len múry s oznamom V prestavbe.  
Tak mi tu prídeme kvôli žralokom a oni sú v rekonštrukcii :D 
Ešteže to Budatín zachránil, lebo by sme boli veľmi sklamaní. 

Prešli sme sa po námestí. Vychutnali si krásne počasie. Dali sme si úžasnú zmrzlinu a unavení sme vo vlaku cestou späť zaspávali. 

Socha Cyrila a Metoda na Námestí Andreja Hlinku pred Katedrálou Najsvätejšej Trojice 



MARIÁNSKE NÁMESTIE 

Budovy na Marianskom námestí


Radnica 

Tento kostol a kláštor mi pripadajú ako z Talianska


Mariánsky stĺp


Fontána


Studňa


Kostol sv. Barbory a kláštor podporila Katarína Barbora Šidinská, jej obraz bol
v expozícii Budatínskeho hradu


Ak budete mať možnosť ísť na výlet do okolia Žiliny určite sa vyberte na Budatín. 
Stojí za to ho vidieť. 

PS: Možno budete mať väčšie šťastie s uvidíte aj žralokov v obchodom centre :D 





Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Motýlia narodeninová pozvánka/Butterfly birthday invitation

Poznáte to. Ako na nový rok, tak po celý rok. Ako začínate vy nový rok?  My nový rok vždy začíname mojimi narodeninami. Manžel sa vždy sťažuje, že som sa nemohla narodiť v hroší termín - po Vianociach a pred výplatou, LOL. Tohto roku slávim 30. narodeniny, takže som ju poňala slávnostnejšie  ako obyčajne. Hostí som pozvala pozvánkou, ktorú som poslala spolu s Vianočnou pohľadnicou (aby sa vedeli zariadiť).  Zvolila som si motýlí motív svojej oslavy. Takže budem mať obľúbené motýle všade.  Lesklý zlatý papier som obstrihla s ozdobnými nožnicami. Na ľavú stranu som prilepila zlatú stuhu, na ktorú som dala tenšiu fialovú, na tú som nalepila dva fialové trblietavé motýle a jeden strieborný do stredu. Text s okrasným orámovaním som si pripravila vo Worde, vytlačila a vystrihla ho tak, aby sa zvýraznilo orámovanie. Nakoniec som prilepila 3 okrasné kamienky.   Pri lepení kamienkov klasickým lepidlom na papier som zistila, že lepidlo sa po pritlač...

Knihy prečítané november 2018

Celkový počet prečítaných kníh tento mesiac: 9. Moja knižná výzva: https://lenkagall.blogspot.com/2018/01/moja-knizna-vyzva-na-rok-2018.html 1. JANE AUSTENOVÁ: LÁSKA ANNY ELLIOTOVEJ  Oficiálny názov: Persuasion,  1817 Vydavateľstvo: Media klub - Ikar, 1998, 203 strán Posledná kniha Jane Austenovej, ktorá bola vydaná po jej smrti. Názov jej zvolil Austenovej brat. Ona pôvodne myslela, že sa dielo bude volať Elliotovci.  Od prvej strany bola Jana Austenová veeeeľmi pichľavá a kritická. Vôbec som si nevedela príbeh vychutnať. Stále som pozerala, na ktorej som strane a čudovala som sa, prečo je tá kniha taká nekonečná, aj keď má len 203 strán. Austenová používala veľmi dlhé vety (no nestrať sa) a menila rozprávačov, niektoré scény nechala vyniknúť, niektoré len opísala zrýchlene a zhustene. Chcela by som, aby niekto iný prerozprával celý príbeh a dal  viac vyniknúť Annu a kapitána Wentwortha, ich pocity a ich lásku. V celom príbehu cítiť výsme...

Skalný hríb/Stone Mushroom

MARKUŠOVSKÝ SKALNÝ HRÍB (Sobota 12.5.2018.) O 15:00 odchádzame z Markušoviec (dlho sme v kaštieli boli) k železničnej stanici do  Matejoviec nad Hornádom   na túru k Markušovskému skalnému hríbu. Popod trať sme odbočili k futbalovému ihrisku a prešli sme cez rieku, kde sme potom na čistinke zaparkovali. Odtiaľ sa vyberáme peši s dobrou náladou. Ja sa teším, lebo bolo napísané, že ide o veľmi ľahkú túru, ktorú všetci zvládnu. Takže sledujeme žltú značku a postupujeme hlbšie do lesa. Onedlho sme sa ocitli na veľkej lúke a začali sme pochybovať, či sme neminuli odbočku. Vrátili sme sa, ale nakoniec sme sa ujistili, že cesta cez lúku je tá správna. Kochali sme sa krásnou slnkom zaliatou prírodou, samými kvetmi, ktoré sa vlnili v slabom vánku. Ďalej sme videli na druhej strane pásuce sa kravy.  Lúka, ktorou prejdete cestou k hríbu Horšia časť prišla na konci tejto lúky. Cesta nebola vychodená, samá žihľava, podliezanie konárov trčiacich na cestu...