Preskočiť na hlavný obsah

Chodník v korunách stromov, Bachledova dolina/The treetop walk Bachledka, Slovakia


V nedeľu 17.6.2018 sme sa po náročnej výletnej sobote vychystali na ďalšie výlety. Našou prvou destináciou bol Chodník v korunách stromov v Bachledovej doline. Prišli sme relatívne skoro, už okolo ôsmej. Zaplatili sme za parkovné a potom sme sa vybrali po ceste ku chodníku. Moja predstava bola veľmi jednoduchá. Vystúpime na mieste, prejdeme sa po chodníku a odídeme. NO realita je iná. Najprv sme si to museli vyšliapať. 45 minút rezkej chôdze celý čas do kopca po štrkovej ceste, ktorá je stále vo fáze výstavby. Funela som na konci, tričko som mala celé prepotené a nechápala som, že o tom nikto zase nič nepovedal na internete, aby som sa na to pripravila. Po zaplatení vstupného sme si mohli pokochať výhľadom, a prejsť sa po chodníku, vychutnať si rôzne pohybujúce sa časti chodníka. Tam si môžete vyskúšať svoju odvahu. Chodník je plný informačných tabúľ na rôzne témy. Najväčší problém bolo, že sme nemali repelent, a v tej výške tam bolo dosť komárov, ôs a hmyzu zo stromov.
Na konci chodníka sa nachádza veža, ktorá sa týči do výšky 32m. Na nej je natiahnutá sieť, po ktorej sa môžete prejsť. Je to pre naozaj odvážlivcov. Ja som musela dlho zbierať odvahu, ale stálo to za to! Nie je dôležité báť sa, ale prekonať svoj strach. 





















Video - Prekonaj svoj strach:





Odporúčam:
- aby ste prišli veľmi skoro. Neskôr už bolo toľko ľudí, že sa už nedalo nikde chodiť, takže sme to vychytali;
- mali poriadnu obuv na turistiku;
- mali odvahu prejsť po sieti v 32 metrovej výške;
- a mali repelent.

Potom si už iba užívajte krásny výhľad a prírodu Bachledovej doliny.

Pripravte sa na maximálne premrštené sumy. Chcela som si kúpiť jednu pohľadnicu. Keď som videla sumu 2€, tak som sa otočila na päte a povedala som si: "Tak toto nie!"

Cestou späť sme išli úplne inou trasou, cez les, kde si sa kochali rastlinkami s pre nás nepoznaným druhom hmyzu.



Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Motýlia narodeninová pozvánka/Butterfly birthday invitation

Poznáte to. Ako na nový rok, tak po celý rok. Ako začínate vy nový rok?  My nový rok vždy začíname mojimi narodeninami. Manžel sa vždy sťažuje, že som sa nemohla narodiť v hroší termín - po Vianociach a pred výplatou, LOL. Tohto roku slávim 30. narodeniny, takže som ju poňala slávnostnejšie  ako obyčajne. Hostí som pozvala pozvánkou, ktorú som poslala spolu s Vianočnou pohľadnicou (aby sa vedeli zariadiť).  Zvolila som si motýlí motív svojej oslavy. Takže budem mať obľúbené motýle všade.  Lesklý zlatý papier som obstrihla s ozdobnými nožnicami. Na ľavú stranu som prilepila zlatú stuhu, na ktorú som dala tenšiu fialovú, na tú som nalepila dva fialové trblietavé motýle a jeden strieborný do stredu. Text s okrasným orámovaním som si pripravila vo Worde, vytlačila a vystrihla ho tak, aby sa zvýraznilo orámovanie. Nakoniec som prilepila 3 okrasné kamienky.   Pri lepení kamienkov klasickým lepidlom na papier som zistila, že lepidlo sa po pritlač...

Knihy prečítané november 2018

Celkový počet prečítaných kníh tento mesiac: 9. Moja knižná výzva: https://lenkagall.blogspot.com/2018/01/moja-knizna-vyzva-na-rok-2018.html 1. JANE AUSTENOVÁ: LÁSKA ANNY ELLIOTOVEJ  Oficiálny názov: Persuasion,  1817 Vydavateľstvo: Media klub - Ikar, 1998, 203 strán Posledná kniha Jane Austenovej, ktorá bola vydaná po jej smrti. Názov jej zvolil Austenovej brat. Ona pôvodne myslela, že sa dielo bude volať Elliotovci.  Od prvej strany bola Jana Austenová veeeeľmi pichľavá a kritická. Vôbec som si nevedela príbeh vychutnať. Stále som pozerala, na ktorej som strane a čudovala som sa, prečo je tá kniha taká nekonečná, aj keď má len 203 strán. Austenová používala veľmi dlhé vety (no nestrať sa) a menila rozprávačov, niektoré scény nechala vyniknúť, niektoré len opísala zrýchlene a zhustene. Chcela by som, aby niekto iný prerozprával celý príbeh a dal  viac vyniknúť Annu a kapitána Wentwortha, ich pocity a ich lásku. V celom príbehu cítiť výsme...

Skalný hríb/Stone Mushroom

MARKUŠOVSKÝ SKALNÝ HRÍB (Sobota 12.5.2018.) O 15:00 odchádzame z Markušoviec (dlho sme v kaštieli boli) k železničnej stanici do  Matejoviec nad Hornádom   na túru k Markušovskému skalnému hríbu. Popod trať sme odbočili k futbalovému ihrisku a prešli sme cez rieku, kde sme potom na čistinke zaparkovali. Odtiaľ sa vyberáme peši s dobrou náladou. Ja sa teším, lebo bolo napísané, že ide o veľmi ľahkú túru, ktorú všetci zvládnu. Takže sledujeme žltú značku a postupujeme hlbšie do lesa. Onedlho sme sa ocitli na veľkej lúke a začali sme pochybovať, či sme neminuli odbočku. Vrátili sme sa, ale nakoniec sme sa ujistili, že cesta cez lúku je tá správna. Kochali sme sa krásnou slnkom zaliatou prírodou, samými kvetmi, ktoré sa vlnili v slabom vánku. Ďalej sme videli na druhej strane pásuce sa kravy.  Lúka, ktorou prejdete cestou k hríbu Horšia časť prišla na konci tejto lúky. Cesta nebola vychodená, samá žihľava, podliezanie konárov trčiacich na cestu...