Na naše prekvapenie
sme z podchodu vystúpili pri vchode veľkého obchodného centra – Paradise
center. Takže s nadšení sme vstúpili dovnútra, aby sme si dali raňajky a kávu. Po
niekoľkominútovom blúdení sa konečne dostáli k vytúženému občerstveniu a bolo
tam toho toľko, že sme si nevedeli ani vybrať. Pri hľadaní WC sme mali možnosť
obzrieť si obchody, ktoré sa tam nachádzali. Nakupovať by som mohla
v obchodoch s rovnakými značkami ako sú aj doma na Slovensku – Orsay, New
Yorker, H&M, CroppTown, Zara, Valentin, Reserved, Mohito, House,
Deichman.
Smiala som sa z obchodíku pre psov. Takýto som videla po prvýkrát. Len Zojku by som tam zobrať asi nemohla, všetko boli len malé čísla – zase diskriminácia väčších. LOL.
Čo nás zase prekvapilo, našli sme zase
obchod Miele. U nás majú spotrebiče Miele len vybrané obchody s elektrom a tu
sú samostatné obchody. WOW.
Na streche obchodného centra boli
kolotoče pre deti. Vnútri sa nachádzali fontány. Posledné poschodie slúžilo na
zábavu. Cinema City. Kútik pre deti. Ľad v lete na krasokorčuľovanie sa alebo
len učenie sa pre deti. No to ani my na Slovensku také obchodné centrum
nemáme.
Spokojní s plnými bruškami a Martin
posilnený druhou kávou sme odišli na autobusovú zastávku, ktorá sa nachádzala oproti
vchodu do obchodného centra. Do ZOO idú všetky autobusy zo zastávky – 64, 66,
93, 98, 122. Takže sme si počkali na prvý autobus, ktorý prišiel. Cestovali sme autobusom 64, v ktorom sú sedadlá určené pre starých ľudí a pre rodičov s
deťmi.
Cesta netrvala ani 5 minút a vystúpili sme na poslednej zastávke pred druhým vchod do ZOO. Cena lístka pre dospelého je 4 lv. Po vstupe sme si vybrali vlastnú mapu, ktorú sme si vytlačili ešte doma na Slovensku. Je to škoda, že ZOO mapu nedáva s lístkom automaticky.
Prvé zvieratko, ktoré sme stretli bol hnedý eurázijský medveď Toni.
So Servalom sme sa už stretli v Kontakt ZOO v Liptovskom Mikuláši. Táto mačka pochádza z Afriky, je aktívna počas dňa. Jej gravidita trvá 75 dní.
Tento živočích mal taký milý noštek. Volá sa South American Coati. Dospelý samci sú samotársky, samice s mladými žijú v skupine od 20 do 40 jedincov.
Činčila je monogamná. Pár žije spolu po celý svoj život.
Great White Pelican – Samička nakladie 2-3 vajíčka, na ktorých potom sedia obaja partneri. Po 30 dňoch sa vyliahnú mladé. Dožíva sa až 27 rokov.
V teráriu sa mi veľmi páčili gigantické slimáky – Gigant Tiger Land Snail, ktoré sú dosiaľ najväčšími suchozemské slimáky. Ich domovom je západná Afrika. Celkovo môžu dorásť až do 18 cm a dožívajú sa 10 rokov.
Silver Arowana je (vraj agresívna) rybička, ktorá nás zaujala svojimi dvoma výstupkami. Dosahuje dĺžku až 80 cm a je známa tým, že vyskakuje z vody, aby ulovila svoju korisť. Dožíva sa až 20 rokov a jej domovom je Južná Amerika – Guiana a Amazonka.
Ankole – Watusi sú domáce zvieratá a Afriky, ktoré sa zapísali do Guinnessovej knihy rekordov za najdlhšie rohy, ktoré môžu dosiahnuť dĺžku až 2,4 metra.
Azijský slon Artaida bol už veľmi staručký.
Hroch zje za deň 70 – 75 kg trávy, semien, ovocia za deň. Hroch znamená „plávajúci kôň“.
Adax – je adaptovaný na život v púšti a dokáže žiť bez vody dlhú dobu.
Fallow Deer – samci žijú samotársky, samice a mladé žijú spolu.
Red deer – samci žijú samotársky, samice a mladé žijú spolu.
Collared peccary sú ako malé prasiatka z Južnej a strednej Ameriky.
Patagonian Mara žijú v tulenoch alebo v podzemných úkrytoch v skupine okolo 40 jedincov.
Južná Amerika, oblasť Argentíny.
Červené kengury sú najväčšie žijúce vačkovce na svete. Môžu bežať až 56 km/h. Samice sú menšie a sú sfarbené do modrosivej farby.
Kengury si hoveli ako my pred televízorom.
Common Eland je veľká ale pomalá antilopa. Samičie rohy sú väčšie a tenšie ako samčie.
T
Moje obľúbené lamy. Tehotenstvo trvá 11 mesiacov a mladé hneď dokáže nasledovať svoju matku. Lama dokáže piť aj slanú morskú vodu.
Surikaty
Obed sme si opäť dali v obchodom centre a keďže sme boli veľmi unavení, rozhodli sme sa už nechodiť viac po meste, ale vrátiť sa späť do hostela. O šiestej
sme sa stretli v reštaurácii nad Billou s naším známym Rosenom a strávili sme príjemnú
trojhodinku zaujímavým rozhovorom v dobrej nálade. Lúčili sme sa s prísľubom, že sa
určite stretneme – buď na Slovensku alebo zase v Sofii.
V izbe sme sa pustili ešte do pizze, ktorú sme si priniesli so sebou z reštaurácie, keď
nás zrazu prekvapilo klopanie na dvere. Až sme zamrzli. Dobre sme počuli? Bolo
to klopkanie alebo vietor? Tak sme otvorili a naša hostiteľka nás pozvala na
narodeninovú oslavu jedného hosťa. Zistili sme, že ide o dievča z Estónska,
ktoré bolo v Sofii na dovolenke. To, koľko rokov sme oslavovali, sme sa od nej
nedozvedeli. Vraj je to prísne tajné. Dali sme sa do reči s jedným cudzincom a
dozveli sme sa, že je z Japonska a cestuje okolo sveta. So zatajeným dychom sme
počúvali jeho zážitky z ciest. Cestoval už tri mesiace a navštívil už veľa štátov Ázie, kým prišiel do Európy. Cez Turecko prišiel do Bulharska a bude pokračovať do Macedónska,
Srbska a Budapešti. Tak sme ho pozvali k nám, keď sa rozhodne navštíviť
Slovensko. Vymenili sme si na seba kontakty, keby niečo.
Inšpirovaní sme odišli do postele. Ako zákon schválnosti bol dnešný večer
plný stretnutí, keď zajtra cestujeme a musíme skoro vstávať. Ale tieto
stretnutia s ľuďmi z iných kultúr sú na nezaplatenie. Veľmi inšpirujú a
motivujú.
Komentáre
Zverejnenie komentára