Potápanie v Prímorsku, Bulharsko/ Scuba diving in Primorsko, Bulgaria

Dovolenkový zážitok 

Nedeľné ráno (22.7.2018) v sebe nieslo prísľub nového dobrodružstva. Naplánovali sme si potápanie. K tomuto rozhodnutiu sme dospeli ešte na Slovensku pri plánovaní dovolenky, keď sme potápanie zaradili na náš zoznam dovolenkových aktivít. O nejakých potápačských centrách v Bulharsku som si čítala na internete, ale ani jedno nebolo z Primorska, preto ma veľmi prekvapilo, že sme potápačské centrum našli hneď pri našom ubytovaní.  

Martin už potápanie raz absolvoval na dovolenke v Chorvátsku, takže po prvýkrát to bolo len pre mňa. V sobotu večer, keď  sme sa o jeho chorvátskom potápaní rozprávali, som nasávala informácie ako špongia a tešila som sa, kým sa nespomenula studená voda v hĺbkach mora. Ja do studenej vody dobrovoľne nevojdem.  Martin sa ma snažil uchlácholiť, že má neoprén dostatočne ochráni. 

K prístavu sme sa dostali ešte pred deviatou ráno. Myslela som si, že potápať sa pôjdeme možno najviac piati odvážlivci a ako som zostala prekvapená, keď sa nás tam zrazu pozbieralo 16 dovolenkárov zo Slovenska, Česka a Poľska. 

               Ďalšie prekvapenie bolo z dopravy na miesto potápania. Myslela som si, že pôjdeme loďou, kdesi zakotvíme, povyskakujeme do vody a hor sa potápať. Namiesto lode nás nasačkovali do áut a odviezli na miesto potápania. Martin sa v aute smial, či nás berú na orgány. 

               Spoločnými silami sme si všetko vybavenie z áut preniesli dole k vode a potom sa začala naša inštruktáž. Sedeli sme všetci spolu za stolom pod slnečníkom, kde sme s napätím pozorne počúvali vedúceho potápania. Starší pán Todor s veľmi moderným účesom, ktorý ho omladzoval, nám všetko pútavo vysvetľoval. Samotný prejav bol zážitok. Reč bola vo všetkých troch jazykoch: v slovenčine-češtine-poľštine. Todor sa celý čas snažil vtipmi odbúrať stres a navodiť upokojujúcu atmosféru. Poznal všetky nadávky vo všetkých troch jazykoch a aj zvyky všetkých troch štátov. Napriek tomu z neho bolo cítiť, že všetko berie veľmi vážne a chce, aby každý si potápanie užil a mal z neho len príjemné spomienky.

Čo sme sa dozvedeli: 

- Čo urobiť v prípade, keď nám natečie voda do okuliarov

- Ako si máme uvoľňovať tlak v ušiach

- Znaky, ktorými sa budeme pod vodou dorozumievať 

- Neexistuje pravá a ľavá plutva :D

- Dôležité je dobre si napľuť do okuliari

- Nebudeme cikať do neoprénu, preto sme dostali ešte cik pauzu pred samotným obliekaním sa

- Nebudeme panikáriť a všetko budeme robiť pijááááánko v pohode

               Ľahšie sa počúva ako vykonáva. Keďže nás bolo veľmi veľa, rozdelili nás do dvoch skupín. Patrili sme do prvej skupiny, pretože niektorí páni už mali skúsenosť s potápaním. 

Príprava na potápanie

               Keď sme boli oblečení, začalo sa naše nacvičovanie dýchania pod vodou. A tu prišlo k tomu, že teória nie je taká ľahká ako prax. Nešlo mi to. Z tej paniky, že vlastne neviem dýchať a nemôžem ísť dole pod vodu, lebo sa utopím, mi spôsobovala ešte väčší stres. Najlepšie na tom všetkom bolo, keď mi povedali, že sa mám zase ponoriť a po ponorení som zistila pri mojej hlave pláva medúza, takže už som nemala paniku len z dýchania, ale aj z nej. Stále som sa vynárala, a stále mi bolo povedané, aby som sa potopila a skúšala dýchať. Nakoniec to prišlo. Upokojila som sa, začala som konečne správne dýchať cez prístroj. Stále som mala na pamäti, že mám mať ústa ako kačka a nemám rozžuť náustok.

Učím sa dýchať - panikaaaaa...

               Pod vodou to bolo fajn. Pridelili nám ženu potápačku, za čo som bola veľmi vďačná, ktorá nás celý čas držala za ruku a prevádzala nás po morskom dne. Dostali sme sa do najväčšej hĺbky 10 metrov. Naša sprievodkyňa sa nebála medúz, rukami ich posúvala od nás, čo ma neskutočne prekvapilo, pretože som si myslela, že medúzy sú vždy nebezpečné a nikdy sa ich nesmie človek dotknúť. Tento jav mi nikto nevysvetlil. Ale aj my sme potom posúvali medúzy rukami mimo nášho smeru.

               Kŕmili sme rybičky. Držali sme malého raka v rukách. 

Kŕmime rybičky

Rybky nám jedia z ruky

Plávali sme okolo skál, vysokého a tmavého brala, kde sme videli obrovských krabov. Tam som sa ja veľmi vydesila. Kraby boli väčší ako moja hlava a vynorili sa z tmy, akoby nás išli napadnúť. Zvyšok nášho objavovania podmorského sveta bol bezproblémový.

Všetko je v najlepšom poriadku

               Som rada za ruku, ktorá ma držala celý čas, pretože mi to dodávalo odvahu a ubezpečovalo ma to, že všetko bude v poriadku. 

               Po skončení našej 35 minútovej potápačskej výpravy (zdalo sa mi, že to trvalo veľmi krátko, a chcela som sa ešte vrátiť do vody) sme oddychovali a rozprávali sme si naše zážitky. Bola som prekvapená, že nie všetci ukončili svoj okruh pod vodou, pretože mali rôzne stresy alebo problémy s tlakom, ktorý nevyrovnávali. Takže som bola na seba hrdá, ako som to zvládla. A že som sa na začiatku nevzdala, keď mi to s tým dýchaním pri tej medúze nešlo. 

Na spoločnej akcii pod vodou :) 

               Martin pod vodou natáčal video. Ešte aj z tímu potápačov robil gopročkou fotky. Takže máme podrobný záznam z celej tejto úžasnej akcie. 

               Plán potápania sme si splnili a bol to zážitok. Na budúcu dovolenku pôjdeme opäť. A bude to lepšie. Veď predsa už základy mám zvládnuté. 😊