Preskočiť na hlavný obsah

Paniqroom - Tajomná komnata alebo Ako sa zabaviť v Poprade?

Už ste počuli o escape room alebo únikovej izbe
A to u nás v Poprade? 
Martin to spomenul neteri a tá nedala pokoj, stále nám to omieľala, že isto poďme, kým sme si neobjednali termín na tú ľahšiu hru - Tajomnú katakombu. 

12.7.2018 sme sa všetci v očakávaní vydali do našej prvej escape room? V našom tíme sme boli štyria - Martin, ja, neter a Martinova sestra. Na ňu sa neter naviac spoliehala, že všetko vyrieši.  

Príbeh hry bol veľmi jednoduchý. Miestna popradská mafia nás zajala v starej kancelárii. Dvere izby boli zamknuté a všetko naberalo na obrátkach, keďže o 60 minút bola naplánovaná demolácia budovy, pod ktorou je vraj staré strašidelné pohrebisko. Ak by sa nám nepodalo z miestnosti ujsť, ostali by sme pochovaní zaživa.  

Milá pani nás uviedla do všetkých podstatných informácií, ktoré sme potrebovali vedieť. 
Veľmi profesionálne hodnotím uzamknutie vecí do skrinky, od ktorej kľúč sme si mohli zobrať. Vnútri sme mali čo robiť. Z izby sme sa dostali do ďalšej izby. Všade boli rôzne predmety, ktoré nás mali vystrašiť. Počas hry sme dostali malé poradenia.  



Ale naša rodinka úžasných alias rodinka Kozempelová vyšla z Tajomnej katakomby za 56 minút a 14 sekúnd. Dali sme to! Veľmi sme boli na seba hrdí. Za ten čas sme doslovne kmitali ako fretky. Vnútri to bola ukážka tímovej práce, jeden bez druhého by sme to nedali. Každý sa na jednu vec pozeral z iného uhla pohľadu, čo veľmi pomáhalo, aby sme hlavolamy a záhady vyriešili. Aj tu pochopíte, že všetci sme jedineční a spolu všetko zvládneme, keď ťaháme za jeden koniec a všetci sa snažia.  

Výborná zábava! Super zážitok! Choďte aj vy! Užite si to!

PS: Nás počká pri vhodnej príležitosti ešte Hannibalov dotyk - ako druhá escape room v Poprade. Teším sa. 

Cena: 40 € za 4 osoby, každý ďalší dopláca. 

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Motýlia narodeninová pozvánka/Butterfly birthday invitation

Poznáte to. Ako na nový rok, tak po celý rok. Ako začínate vy nový rok?  My nový rok vždy začíname mojimi narodeninami. Manžel sa vždy sťažuje, že som sa nemohla narodiť v hroší termín - po Vianociach a pred výplatou, LOL. Tohto roku slávim 30. narodeniny, takže som ju poňala slávnostnejšie  ako obyčajne. Hostí som pozvala pozvánkou, ktorú som poslala spolu s Vianočnou pohľadnicou (aby sa vedeli zariadiť).  Zvolila som si motýlí motív svojej oslavy. Takže budem mať obľúbené motýle všade.  Lesklý zlatý papier som obstrihla s ozdobnými nožnicami. Na ľavú stranu som prilepila zlatú stuhu, na ktorú som dala tenšiu fialovú, na tú som nalepila dva fialové trblietavé motýle a jeden strieborný do stredu. Text s okrasným orámovaním som si pripravila vo Worde, vytlačila a vystrihla ho tak, aby sa zvýraznilo orámovanie. Nakoniec som prilepila 3 okrasné kamienky.   Pri lepení kamienkov klasickým lepidlom na papier som zistila, že lepidlo sa po pritlač...

Knihy prečítané november 2018

Celkový počet prečítaných kníh tento mesiac: 9. Moja knižná výzva: https://lenkagall.blogspot.com/2018/01/moja-knizna-vyzva-na-rok-2018.html 1. JANE AUSTENOVÁ: LÁSKA ANNY ELLIOTOVEJ  Oficiálny názov: Persuasion,  1817 Vydavateľstvo: Media klub - Ikar, 1998, 203 strán Posledná kniha Jane Austenovej, ktorá bola vydaná po jej smrti. Názov jej zvolil Austenovej brat. Ona pôvodne myslela, že sa dielo bude volať Elliotovci.  Od prvej strany bola Jana Austenová veeeeľmi pichľavá a kritická. Vôbec som si nevedela príbeh vychutnať. Stále som pozerala, na ktorej som strane a čudovala som sa, prečo je tá kniha taká nekonečná, aj keď má len 203 strán. Austenová používala veľmi dlhé vety (no nestrať sa) a menila rozprávačov, niektoré scény nechala vyniknúť, niektoré len opísala zrýchlene a zhustene. Chcela by som, aby niekto iný prerozprával celý príbeh a dal  viac vyniknúť Annu a kapitána Wentwortha, ich pocity a ich lásku. V celom príbehu cítiť výsme...

Skalný hríb/Stone Mushroom

MARKUŠOVSKÝ SKALNÝ HRÍB (Sobota 12.5.2018.) O 15:00 odchádzame z Markušoviec (dlho sme v kaštieli boli) k železničnej stanici do  Matejoviec nad Hornádom   na túru k Markušovskému skalnému hríbu. Popod trať sme odbočili k futbalovému ihrisku a prešli sme cez rieku, kde sme potom na čistinke zaparkovali. Odtiaľ sa vyberáme peši s dobrou náladou. Ja sa teším, lebo bolo napísané, že ide o veľmi ľahkú túru, ktorú všetci zvládnu. Takže sledujeme žltú značku a postupujeme hlbšie do lesa. Onedlho sme sa ocitli na veľkej lúke a začali sme pochybovať, či sme neminuli odbočku. Vrátili sme sa, ale nakoniec sme sa ujistili, že cesta cez lúku je tá správna. Kochali sme sa krásnou slnkom zaliatou prírodou, samými kvetmi, ktoré sa vlnili v slabom vánku. Ďalej sme videli na druhej strane pásuce sa kravy.  Lúka, ktorou prejdete cestou k hríbu Horšia časť prišla na konci tejto lúky. Cesta nebola vychodená, samá žihľava, podliezanie konárov trčiacich na cestu...