Sofia - prílet

Konečne prišiel vytúžený deň D, 15.7.2018. všetko prichystané po veľkých pripravách a 13:26 odchádzame rýchlikom Univerzita Žilina do Bratislavy. 

V Poprade na stanici si dávame kávu a pivo a vypĺňame tak čas do príchodu vlaku.

Po 4,5 hodinách nie veľmi príjemnej cesty v natrieskanom vlaku plného ľudí nás prekvapilo teplo hneď po vystúpení na nástupišti. Zase bratislavský hic, zase lepšie a teplejšie ako máme my pod Tatrami. Nie je to fér. 

Autobusom č. 61 prichádzame na Letisko Milana Rastislava Štefánika. Pri hlavnom vchode ma Martin hneď odfotil - veď sme praví cestovatelia. 

Check-in, kontrola príručnej batožiny a pasová kontrola prebehne bez problémov. Som na seba hrdá, zládla som všetko vybaviť sama, všetko nám klape ako hodinky. 

Vybavíme posledné telefonáty, odfotíme sa s kúpenou fľaštičkou vodky Absolutky a tešíme sa na odlet. 

V letiskovej hale sa stretneme so sochou Milana Rastislava Štefánika aj so životopisom. 

V našom čase odlieta aj lietadlo do Macedónska, takze všade je veľa čakajúcich ľudí - Nemcov, Bulharov, Slovákov, Čechov, Maxedónčanov.  Pri toľkom čakaní som si uvedomila, že bratislavké letisko je veľmi moderné. Má 13 gateov a mne sa to zdalo na Bratislavu dosť. Všetko bolo vkuse zladené, čisté.  

Po finálnej kontrole pred vstupom do lietadla ostávame v čakacej hale. Čakáme. Už sme mali odletieť. Čakame a pri tom čakaní nás už napadlo hocčo - že nám zrušia let, že či nám pôjde vlak domov, čo budeme robiť... 

Konečne nastupujeme do lietadla. Tá s ružovými nohavicami som ja.

Až kapitán, ktorý nás pekne privítal na palube lietadla, nás informoval,že nad Európou sú búrky, a preto niektoré lietadla nemajú dovolené zlietnuť, takže sme museli čakať, kým lietadlo pred nami dostane povolenie ku štartu. Pilot nás ubezpečil, že v Sofii je jasno a bol pekný slnečný deň. Takže jediný problém bolo lietadlo pred nami. 

Letíme Airbus A320 spoločnosti WizzAir s rozpätím krídel 35,8 m a dĺžkou 37,57 m.  Maximálna rýchlosť lietadla je 903 km/h, ale ekonomická rýchlosť je 840 km/h. Celkovo do lietadla sa vojde 180 cestujúcich. 

Odlet bol plynulý, ani sme sa nenazdali a boli sme vo vzduchu. Po 65 minútach pristávame v Sofii. 

Hneď po prílete do Sofie

Letiskovými autobusmi nás prepravia rovno k pasovej kontrole. 

 V autobuse už píšem domov na Slovensko, že sme úspešne pristáli. Na hodinkách v mobile sa nám hneď ukáže o hodinu viac. Po pasovej kontrole sme si počkali na kufor 

a začíname svoju misiu - 

objaviť krásy hlavného mesta Bulharska.

Odchádzame z terminálu T1.