Zámok Esterházyovcov - Maďarský Versailles vo Fertőd, Maďarsko/Hungarian Versailles in Fertőd, Hungaria

Zámok Esterházyovcov vo Fertőd je jednou z najväčších barokovo-rokokových stavieb na území Maďarska. 

Výstavbu začal v roku 1720 Jozef Esterházy. Architektonický plán zámku vytvoril rakúsky architekt Erhard Martinelli, ktorý sa zmluvne zaviazal postaviť 22 izbový poľovnícky zámok počas troch mesiacov.  

Mikuláš I. Esterházy

Mikuláš I. Josef Esterházy pokračoval v stavebných prácach v 18. storočí a na západ od kaštieľa vybudoval osadu Esterháza pre pracovníkov zo stavby.

Zámok prežíval v 18. storočí svoju najväčšiu slávu. Na veľkolepých oslavách, ktoré sa nazývali "Festin", sa zúčastnili najvýznamnejšie osobnosti tej doby: panovníčka Mária Terézia a jej rodina, neskorší ruský cár Pavel Petrovič a iní. 

Počas tohto prosperujúceho obdobia na zámku fungovalo operné a bábkové divadlo, kde pracovali nemecké divadelné súbory, talianski a francúzski baletní tanečníci, na čele orchestra stál rakúsky hudobný skladateľ Josepf Haydn, ktorý ovplyvnil smerovanie hudby (upevnil klasicizmus v hudbe, stal sa "otcom symfónie", pretože sa zaslúžil o jej rozvoj; položil základy sláčikového kvarteta a rozšíril orchester o nové nástroje).

Boh Neptún zabíja vodnú príšeru

Boh Neptún zabíja vodnú príšeru

Doba rozkvetu, ktorá odrážala bohatstvo šľachty a záľubu v okázalosti, sa končí smrťou Mikuláša I., ktorý si počas života získal prezývku Veľkolepý. Tá sa odvodila od nákladného dvora, ktorý si vydržiaval. Nástupníci Mikuláša I. presťahovali svoje sídlo do rakúskeho Eisenstadtu (v ktorom sa nachádza barokový zámok Esterházy a považuje sa za najvýznamnejšiu pamiatku mesta) a v Esterháze začalo všetko v nasledujúcich 100 rokoch chátrať. Záhrady boli spustošené, časť budov vypálená, iné boli využívané na hospodárske účely. Začiatkom 20. storočia bol zámok opäť obývaný, ale v posledných týždňoch vojny zariadenie rozkradli a poškodenú budovu nechali napospas svojmu osudu. Počas druhej svetovej vojny ho našťastie bombový útok nezasiahol, avšak väčšinu zariadení ukradli, rozbili a spálili.

Vstupná brána 

Naša priehliadka sa začína v prvej miestnosti nazývanej Letná jedáleň. Steny boli zdobené bohato maľovanými bielymi a ružovými kvetinovými vzormi. 

Sala Terrena je reprezentačná prijímacia miestnosť. Mramorová podlaha, kvetinové vzory, zlaté a strieborné zdobenie, zrkadlá, grotty alebo umelé jaskyne, ktorých nádrže boli z červeného mramoru, slúžili ako fontánky, ktoré vo vás vytvoria pocit úžasu. 

Kvetinkový monogram f.N.E. Mikuláša Esterházyho na strope zdobený s anjelikmi 

Schodisko smerujúce na vyššie poschodie je zase zdobené kvetinkami. Táto maľba z 18. storočia sa našla počas poslednej rekonštrukcie. 

V Hudobnej miestnosti hral dlhé roky orchester pod vedením už spomínaného Josefa Haydna. Miestnosť je zdobená zlatými anjelmi a zlato kvetinovými vzormi na stenách. Kedysi bola osvetlená 64 sviečkami zasadenými do pozlátených nástenných svietnikov.

Reprezentačná sála sa pýši svojou stropnou freskou o rozlohe takmer 100 m2, ktorú namaľoval významný rakúsky maliar Josef Ignaz Mildorfer. Boh Apolón jazdí so svojím štvorkoňovým záprahom na žiariacej oblohe v svetle vychádzajúceho Slnka. Z jednej strany sa nachádza Artemis ako symbol temnoty a z druhej Venuša ako symbol svetla. Obrazy z mytologického sveta po bokoch boli zničené na konci 2. svetovej vojny a sochy v štyroch kútoch znázorňujú štyri ročné obdobia. 

Do Kaplnky sme prechádzali cez Čínsky kabinet, ktorého  steny boli zdobené originálnymi 250 ročnými paravánmi.

V kaplnke fresku namaľoval opäť Josef Ignaz Mildorfer a stvárňuje prvého katolíckeho kráľa Uhorska Svätého Štefana ako ponúka Svätú korunu v záujme ochrany krajiny Panne Márii.

Nad oltárom je zobrazené narodenie Ježiša.

V kaplnke sedeli páni vo vykurovacom oratóriu na poschodí. 

Zo strednej časti budovy sme vyšli von na nádvorie, odkiaľ sme sa premiestnili do Výstavy v Oranžérii, kde je fotenie zakázané. Tam sa nachádzala jediná baroková zbierka umeleckých predmetov, ktorá sa zachovala na pôvodnom mieste. Klíma chráni všetky vystavené kúsky.

Najviac nás zaujali strieborné stoličky, hodiny, porcelán a obrazy. Bola tam vyobrazená manželka Pavla Esterházyho (1635-1713) Uršuľa, ktorá porodila 18 detí. Na jednom z obrazov bolo tiež ešte jedno dievčatko s kučeravými vlasmi, z ktorého sa nakoniec vykľul chlapček (1815). 

Po skončení prehliadky sme sa boli naobedovať v reštaurácii Gránátos Étterem oproti hlavnej bráne na ľavej strane - varili super a porcie boli veľké. Osu, ktorá nás otravovala, sme zavreli do prázdnej fľaše od Pepsi, aby nás už neotravovala :D 

Obchodík so suvenírmi

S plnými bruškami sme sa vybrali ešte do obchodíka so suvenírmi, kde sme si kúpili magnetky, pohľadnice a Martin si vybral keramického červíka do kvetináča, z ktorého bol totálne nadšený, a musím uznať, že všetka keramika bola ozaj úchvatná. 

Parkovisko bolo za reštauráciou. Parkové za auto stálo 570 Ft. Na parkovisku sa nachádzali aj stánky s rôznym tovarom. 

Vstup do zámku sme mali s lektorom, avšak ten rozprával po maďarsky, takže sme mu vôbec nerozumeli. No papiere, ktoré sme dostali pri kúpe lístkov v slovenčine boli postačujúce v chápaní toho, na čo sme sa počas prehliadky pozeral. Lístok stál pre rodinu 4000 Ft. Dospelácky lístok stál 2000 Ft.  

    

Po tomto výlete sme sa išli ešte pozrieť na barokový kaštieľ Széchenyi, žrebčín a mauzóleum v obci Nagycenk.